Preskočiť na obsah

História obce

1197

Kataster dnešnej obce vznikol z viacerých samostatných usadlostí a obcí. Názov obce sa po prvýkrát spomína v kráľovskej darovacej listine r. 1197 v podobe ILKA ( Listina kráľa Bela IV. z roku 1239 spomína tri obce s názvom Ilka, ktoré patrili pod Bratislavský hrad). 

1256

V roku 1256 Berenius de Ilka r. 1291 Iolka a Jelka, začiatkom  14. stor. sa obec nazývala Harmathely.

1298

 V roku 1298 sa v chotári obce spomína usadlosť Kisa a v r. 1304 ďalšia usadlosť Lakkőz.

1343

Od r. 1343 je majetkom budínskych klarisiek. V zozname vyberača pápežských desiatkov sa obec objavila aj v podobe Jozsa a Jocza. 

1355

V r. 1355 sa obec spomína pod názvom Harmathely- Jóka, v listinách okolo r. 1500 v podobe Őralja-puszta. V neskorších listinách sa spomínajú tri obce a tri názvy: Kis Jóka, Nagy Jóka a Újhely Jóka.

1490-1505

Vo vojnových rokoch 1490-1505 obec spustošili vojská cisára Maximiliána a r. 1541 turci zrovnali Veľkú Jelku a pravdepodobne aj Malú Jelku so zemou a tak pri portálnom sčítaní v r. 1553 sa v obci uvádzajú pri menách János Farkas a Tamás Hegyi iba po dve porty. V tom čase sa už spomína ďalšia obec  s názvom Újhely Jóka – Újhely s dvanástimi portami, ktorá je majetkom budínskych klarisiek.

1705

Začiatkom 18.stor. sa v obci viackrát objavili kuruci Františka Rákociho II. a podľa legendy generál jeho veličenstva Františka Rákociho gróf Bercsényi v roku 1705 konal svoje vojenské porady pod najväčším platanom na Slovensku. Z legendárnych historických postáv tohto okolia treba uviesť mená dvoch zemanov, Stermenského a Tarsiho, ktorí patrili do sprievodu Márie Terézie, a dnes sú po nich pomenované ulice.

Šľachtické rodiny

Väčšina šľachtických rodín sa vyvinula z poddaných, patriacich Bratislavskému hradu.

Najstaršie známe rody boli Etreovci, Magyarovci, Olgyaiovci, Borsaiovci, Jánokiovci a Ilkaiovci.

Zakladateľom rodu Ilkaiovcov bol syn  Zerzowoya Ilkaiho Zbima, ktorému r. 1197 kráľ Imrich udelil oslobodzovaciu listinu. Túto listinu potvrdil r. 1359 kráľ Ľudovit Veľký a neskôr r. 1455 aj Ladislav V.  Za stáročia sa z rodu Ilkaiovcov vyvinuli tri rodiny : ich praded Juraj Ilkai sa narodil r. 1399 a mal troch synov: Michala, Štefana a Jána.

Od syna Michala pochádza rodina Panghyovcov, od Štefana rodina Farkasovcov a od Jána pochádza rodina Nagyovcov. Z týchto rodín najvýznamnejšia bola rodina Farkasovcov. Prvým synom tejto vetvy bol Štefan Ilkai.

Rodina mala na území Bratislavskej župy právo zemepána. Z členov tejto rodiny Gašpar (1771) bol husársky kapitán, Ján (1782) bol plukovníkom slávneho Radetského husárskeho pluku, Ignác ( 1791- 1865) bol kapitán dragúnov. Jánov syn Karol bol v r. 1848 známym advokátom a poslancom snemu, Jozef ( nar. 1843) bol generálnym sekretárom prvej maďarskej všeobecnej poisťovacej spoločnosti. K starým rodom obce patrí rodina Takácsovcov. Objavujú sa v 16.stor. a získavajú šľachtický dekrét. Z jej členov bol František od r. 1761 do r. 1771 prvým podžupanom Bratislavskej župy a potom zomrel na choleru. Mor postihol obec od r. 1833 do r. 1866. Žigmund Takács bol r. 1829 výbercom daní Bratislavskej župy, Ambróz  bol v r. 1847 dôstojníckym prokurátorom, Július zomrel  29. novembra 1898, bol Gőrgeyovým pobočníkom v hodnosti nadporučíka. Rodina Takácsovcov sa v 18. stor. veľmi rozvetvila, pri sčítaní ľudu r. 1755 bolo medzi šľachticmi Bratislavskej župy 9 mužov z tejto rodiny.

Michal sa odsťahoval r. 1768 do Rábskej župy, Štefan, Ján a Peter ostali v Komárne a od Bratislavskej župy získali šľachtický dekrét r. 1769.

Michal dal r. 1774 postaviť dodnes stojacu kaplnku Anjelov strážnych, ktorá sa stala hrobkou viacerých členov rodiny. Kornélia Reiszighová rod. Takácsová, mala veľmi pekný ovocný sad, patriaci k najkrajším v hornej časti Žitného ostrova.

Medzi významné šľachtické rodiny patrila aj rodina Udvarnokyovcov. Ján získal šľachtický dekrét r. 1671, Ľudovít bol začiatkom 19. stor. cisárskym a kráľovskym dvorným radcom, Albert bol plukovníkom a strážmajstrom kráľovskej osobnej stráže ( zomrel 1871) , Viktor bol r. 1902 cisárskym a kráľovským  plukovníkom a veliteľom 52. pešieho pluku. V Jelke má  korene aj ďalšia starodávna šľachtická rodina Bratislavskej župy Vízkelettyovcov. Tomáš bol v rokoch 1594 – 1607 poslom Nitrianskej župy, Michal bol v rokoch 1611- 1619 zástupcom palatína.

Neskôr, koncom 19. stor. získalo viac jelčianskych rodín šľachtický titul : Ravaszovci, Molnárovci, Deákovci, Csibovci, Szakálovci, Görfölovci, Görcsovci, Cséfalvayovci a Nagyovci.