Preskočiť na obsah

Cirkev

Rímskokatolícka cirkev má v obci najdlhšie tradície a aj v súčasnosti je najpočetnejšia. Náboženská obec vznikla v 13. stor. a písané matriky má z roku 1732. Kostol , resp. časti kostola ktorého patrónom je Ján Krstiteľ, boli postavené   v rôznych obdobiach. Zadná  časť tzv. malá sakristia, vznikla ešte r. 1250 z pálených tehál v románskom slohu. Svätyňa bola pristavaná r. 1456 a hlavná loď v rokoch 1549-1577.

Prestavba z r. 1756 a prístavba zmenila kostol na jednoloďový, barokový, 30 m dlhý a 8 m široký priestor s vežou ku ktorému r. 1921 pristavili krížovú loď.

Hlavný barokový oltár je darom klarisiek z r. 1697. Roku 1759 a 1831 bol zreštaurovaný. V strede oltára je obraz narodenia Jána Krstiteľa, v hornej časti je obraz Panny Márie, na bokoch sú sochy Svätej Agnesy a Kataríny, v dolnej časti Svätého Imricha a Ladislava. Na vrchole oltára je znázornený víťazný súboj Svätého Michala so Sobanom. Vnútorné steny kostola zdobia od r. 1958 olejomaľby Karola Csanakyho.

Medzi historické skvosty rímskokatolíckeho kostola patrí krstiteľnica z 18. stor. a mechanický organ z r. 1855. Bol vyrobený v dielni bratislavského organového staviteľa Vincenta Mozsnyiho. Organ je vybavený drevenými a medenými píšťalami , osobitným stojacím hracím stolom a elektrickými mechmi, ktoré pôvodne boli mechanické.

Kostol je jednovežový, vo veži sú tri zvony. Terajšie zvony boli odliate r. 1922 v dielni budapeštianskeho zvonára Lászlóa Szlezáka. Tzv. poludňajší zvon, vážiaci 311 kg, je darom obce Nová Jelka. Na tomto zvone odbíjajú poludnie vo všedný deň.  Tzv. starý zvon, vážiaci 536,5 kg , je odliaty za milodar obce Jelka, malý zvon, ktorým sa oznamovalo úmrtie dieťaťa, je darom obce Jelka ( váži 149 kg.)

Spomedzi najvýznamnejších duchovných pastierov rímskokatolíckeho kostola treba spomenúť Leopolda Gregorovitsa, ktorý sa významne zapísal do dejín obce. Narodil sa r. 1883 v Košútoch, r. 1907 ho vysvätili za kňaza ; 7 rokov bol kazateľom v Kolárove, od r. 1917 do októbra 1939 v Jelke. Potom sa vrátil na miesto svojich štúdií, do Ostrihomu, kde ho vymenovali za kanonika. Pričinil sa o dnešnú podobu rímskokatolíckeho kostola : dal vybudovať krížovú loď a vymenil šindľovú strechu za pálené škridle. Staral sa aj o kultúru a vzdelanie v obci. Roku 1920 dal do obce priviesť mníšky a založil s nimi v Jelke prvú materskú školu. V rokoch 1934-35 postavil Katolícky dom, kultúrny dom s trojtriednou školou. Dnes je v objekte obvodné zdravotné stredisko. S menom L. Gregovitsa sa spája aj výstavba predchádzajúcej fary. V polovici tridsiatych rokov bol Leopold Gregorovits poslancom parlamentu v Prahe a toto postavenie sa prejavilo aj vo zveľaďovaní okolitého regiónu. V Komárne postavil chlapčenský internát Mariánum a taktiež pomáhal pri výstavbe Seneckého gymnázia. V roku 1941, už z Ostrihomu, pomáhal pri výstavbe jelčianskeho ženského kláštora, v ktorom donedávna bol klub dôchodcov. Zomrel r. 1957 , krátko po svojej zlatej omši, zanechajúc po sebe veľa dobrého a užitočného.

V susedstve rímskokatolíckeho kostola sa nachádza budova bývalej rímskokatolíckej, neskôr štátnej školy. Je to neskoroklasicistický kaštiel, základy ktorého boli položené v r. 1847. Sídlila v ňom 9-triedna škola s osemčlenným učiteľským zborom.

V Jelke je aj kalvínsky cirkevný zbor, založený r. 1748 ( z tohto roku pochádza aj zborová matrika). Prvý kostol reformovanej cirkvi bol postavený v rokoch 1798-1800, za pôsobenia duchpastiera Karola Vargu r. 1930 bol starý kostol zbúraný a na jeho miesto bol postavený terajší chrám. Reformovaná cirkev mala v obci aj svoju jednotriednu školu s jedným učiteľom, v súčasnosti je v jej objekte misionárske centrum.

Popri existujúcich historických pamiatkach treba spomenúť aj to , čo zničil nemilosrdný zub času a ľudská bezcitnosť : židovskú komunitu, ktorá v obci rozkvitala viac ako sto rokov. Židovská spoločnosť pozostávala z obchodníkov a podnikateľov a r. 1944 bolo takmer 250 židov odvlečených do koncentračných táborov. Všetci, čo prežili, sa presídlili do Izraela. Židovská komunita mala v obci svoju synagógu a školu. Obidva objekty boli zbúrané. Čo dnes ešte pripomína minulosť je židovský cintorín.

Tretím a najmladším cirkevným zborom v obci je evanjelický zbor. Založený bol až po druhej svetovej vojne v súvislosti s výmenou obyvateľstva r. 1948. Svoj kostol si evanjelici postavili v rokoch 1969- 1971 ( predtým používali kalvínsky kostol ).

Okrem židovského cintorína sa v obci nachádzajú ďalšie dva cintoríny, jelčiansky a novojelčiansky. Boli založené asi pred 200 rokmi ( predtým sa pochovávalo na miesta terajšieho parku v okolí rímskokatolíckeho kostola).

Kontakty:

Rímskokatolický farský úrad 

Adresa: ul. Kostolná; Jelka
Telefón: 031/7876 134

Farský úrad reformovanej klavinskej cirkvi

Adresa:
Telefón: 031/7876 135

Evanjelický farský úrad

Adresa: ul. Mierová; Jelka
Telefón: 031/7878 364