Civilná ochrana

Zabezpečovanie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany

Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany v znení neskorších predpisov upravuje:1. druh a rozsah stavebnotechnických požiadaviek zariadení civilnej ochrany zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré nie sú upravené osobitným predpisom ( § 43d až 43g zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov),
2. technické podmienky zariadení civilnej ochrany na utváranie predpokladov na znižovanie rizík a následkov po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu. 

Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa na účely zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov považujú:

1.  ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,

2.  chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane.

Ochranné stavby budované na účely civilnej ochrany podľa druhu ochrany sa považujú:

• odolné úkryty,
• plynotesné úkryty,
• jednoduché úkryty budované svojpomocne

– na ochranu obyvateľstva v čase vojny a vojnového stavu,
– na ochranu obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti.

Chránené pracoviská sú ochranné stavby, ktoré sa zriaďujú vo vybraných odolných a plynotesných úkrytoch budovaných v stave bezpečnosti a ktoré slúžia civilnej ochrane na zabezpečenie úloh súvisiacich

• s ochranou štátnych orgánov,
• s organizovaním a riadením záchranných prác.

Za stavby predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany sa považujú najmä

• sklady civilnej ochrany,
• kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany,
• vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany,
• strediská vzdelávania a prípravy na civilnú ochranu.

Stavebno-technické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany sú požiadavky na územno-technické, urbanistické, stavebno-technické a dispozičné riešenie a technické vybavenie stavieb z hľadiska potrieb civilnej ochrany. Uplatňujú sa v rámci obstarávania, navrhovania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a pri navrhovaní, umiestňovaní a povoľovaní zariadení civilnej ochrany budovaných samostatne a budovaných v stavbách v súlade s ustanoveniami § 43 až 43e stavebného zákona tak, že ochranné stavby

1.  sa budujú v podzemných podlažiach alebo úpravou nadzemných podlaží stavebných objektov alebo ako samostatne stojace stavby,

2.  tvoria prevádzkovo uzatvorený celok a nesmú ním viesť tranzitné inžinierske siete, ktoré s ním nesúvisia,

3.  sa navrhujú do miest najväčšieho sústredenia osôb, ktorým treba zabezpečiť ukrytie v dochádzkovej vzdialenosti najviac do 500 m,

4.  sa umiestňujú najmenej 100 m od zásobníkov prchavých látok a plynov s toxickými účinkami, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť ukrývaných osôb,

5.  sa umiestňujú tak, aby prístupové komunikácie umožňovali príjazd k objektu pre ukrývané osoby a spĺňali podmienky podľa prílohy č. 1 prvej časti písmena C prvého bodu vyhlášky,

6.  sa navrhujú s kapacitou 150 a viac ukrývaných osôb podľa prílohy č. 1 prvej časti písmena C piateho bodu vyhlášky,

7.  majú zabezpečené vo vnútorných priestoroch mikroklimatické podmienky; miestnosti, ktoré majú povahu trvalého pobytu osôb, musia byť vybavené zariadením na nútené vetranie,

8.   spĺňajú ochranné vlastnosti vyjadrené ochranným súčiniteľom stavby K0 podľa prílohy č. 1 štvrtej časti vyhlášky.

Stavebnotechnické požiadavky na ochranné stavby podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky sa vypracúvajú v územnoplánovacej dokumentácii v časti verejné dopravné a technické vybavenie územia v územných obvodoch takto:

1.   v budovách zabezpečujúcich ukrytie pre najpočetnejšiu zmenu zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti,

2.   v budovách poskytujúcich služby obyvateľstvu najmä v nemocniciach, hoteloch, ubytovniach, internátoch, všetkých typoch škôl, bankách, divadlách, kinách, poisťovniach, telovýchovných objektoch, zabezpečujúcich ukrytie podľa prevádzkovej a ubytovacej kapacity pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti,

3.   v hypermarketoch a polyfunkčných domoch podľa projektovanej kapacity návštevnosti pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti,

4.   v budovách štátnych orgánov, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy pre plánovaný počet zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti.

Budovanie ochranných stavieb sa vykonáva podľa § 4 ods. 4 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov rozdielne podľa kategorizácie územia Slovenskej republiky (nariadenia vlády SR č. 166/1994 Z. z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) vyplývajúcej z analýzy jej územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a pre obdobie vojny a vojnového stavu v územných obvodoch takto:

1.  na území kategórie I a II v odolných a plynotesných úkrytoch v oblasti ohrozenia,

2.  na území kategórie III v plynotesných úkrytoch v oblasti ohrozenia,

3.  na území kategórie IV v plynotesných úkrytoch alebo v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne,

4.  na území kategórií I až IV v bytových a rodinných domoch, v plynotesných úkrytoch alebo v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne s kapacitou do 50 ukrývaných osôb a v bytových domoch a plynotesných úkrytoch s kapacitou nad 50 ukrývaných osôb.

Jednoduché  úkryty  budované  svojpomocne

       Na jednoduché úkryty budované svojpomocne sa vyberajú vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti, ktoré po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu.

      Vhodné podzemné a nadzemné priestory stavieb vybrané pre jednoduché úkryty možno považovať za ochranné stavby až po vykonaní špecifických úprav, ktoré sú potrebné na pripravenosť stavieb plniť účel, na ktorý boli vybudované.

     Vybrané vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb na jednoduché úkryty musia spĺňať požiadavky na

a) vzdialenosť miesta pobytu ukrývaných osôb tak, aby sa mohli v prípade ohrozenia včas ukryť,

b) zabezpečenie ochrany pred radiačným zamorením a pred preniknutím nebezpečných látok,

c) minimalizáciu množstva prác nevyhnutných na úpravu ich priestorov,d) statické a ochranné vlastnosti,

e) vetranie prirodzeným alebo núteným vetraním vonkajším vzduchom, filtračným a ventilačným zariadením,f) utesnenie. 

     Ak po vzniku mimoriadnej udalosti z časových dôvodov nie je možné uviesť jednoduché úkryty do stavu technickej pripravenosti a zabezpečenia príjmu ukrývaných osôb, ukrytie obyvateľstva sa zabezpečuje v ochranných priestoroch budov.

Zásady ochrany v ochranných priestoroch budov

Ochranné priestory sa pripravujú na účel ochrany pred účinkami nebezpečných látok podľa možnosti v pivniciach domov, ale aj v ich zvýšených podlažiach. Hlavnou požiadavkou je ich dokonalé utesnenie. Stupeň ochrany pred kontamináciou je tým vyšší, čím hlbšie je ochranný priestor zapustený do zeme. Na zriadenie ochranných priestorov je výhodné prednostne využívať miestnosti veľké, s malým počtom okien a dverí, pokiaľ možno v pivniciach a nižšie položených priestoroch, ktoré nie sú v rohu budov a ktoré susedia s ďalšími miestnosťami vhodnými na úpravu ochranných priestorov. Vhodné je, ak sú v blízkosti kúpeľní a sociálnych zariadení, ktoré po utesnení možno používať.JEDNODUCHÉ  ÚKRYTY PRE  KAPACITU  DO  50  UKRÝVANÝCH  OSÔB

A. Dispozičné riešenie 

Dispozícia ochrannej stavby musí byť vyriešená v rámci projektovej prípravy a výstavby pre plánovaný počet ukrývaných osôb, a to členením priestorov a ich plochy. Stavebné úpravy a technické vybavenie, napríklad strojovňa pre filtračné a ventilačné zariadenie súvisiace so spohotovením úkrytu, sú súčasťou projektovej dokumentácie.

Spohotovovanie jednoduchého úkrytu budovaného svojpomocne pozostáva a) z utesnenia okien a dverí,b) zo spohotovenia sociálnych častí,c) zo zabezpečenia vody,d) z označenia nástupu a výstupu z úkrytu,e) z označenia asanačných priepustov,

f) zo zabezpečenia zdravotníckeho materiálu a prostriedkov individuálnej ochrany,

g) z osadenia komínčekov – vzduchovodov do úkrytových častí.

 Základné plošné a objemové ukazovatele        –  podlahová plocha 1,0 – 1,5 m2/1 osobu       – minimálna svetlá výška 2,1 m       – zásoba pitnej vody 2,0 l/1 osobu/1 deň

       – množstvo privádzaného vonkajšieho vzduchu 10,0 a 14,0m3/1 osobu/1 hodinu

 Členenie priestorov a ich plochy

       – miestnosti pre ukrývané osoby 1,0 – 1,5 m2/1 osobu       –  priestory na sociálne zariadenia

       –  priestor na uloženie zamorených odevov 0,07 m2 podlahovej plochyB. Technické riešenie 

Zvýšenie ochranných vlastností sa dosiahne :

    – spevnením oslabených miest obvodových konštrukcií, najmä dverných,    

       okenných a vetracích otvorov,    –  vybudovaním tieniacich stien.

      Na vchody sa používajú dvere bez sklených výplní, ktoré sa musia otvárať smerom von. Vhodné je navrhovať dvoje vstupných dvier za sebou s medzerou najmenej 1,6 m.

      Tieniaca stena sa umiestňuje zvonku alebo vnútri úkrytu čo najbližšie ku vchodu alebo vjazdu, vždy však tak, aby bola zachovaná priechodná šírka dverí. Výška tieniacej steny nesmie prekrývať celý otvor a musí byť vybudovaná do výšky najmenej 1,7 m od úrovne podlahy.

       Parapety okenných otvorov v podzemných podlažiach musia byť najmenej 170 cm nad podlahou.

       Presvetľovacie otvory v podzemných podlažiach musia byť najmenej 65 cm nad miestom na ležanie.

Utesnenie sa dosiahne utesnením všetkých otvorov vedúcich do úkrytu s použitím dostupných tesniacich materiálov.C. Vetranie 

1 Prirodzené vetranie sa zabezpečuje v úkrytoch s kapacitou do 50 ukrývaných osôb. Ak sa jednoduché úkryty

skladajú z niekoľkých menších miestností, každá miestnosť musí mať samostatné prirodzené vetranie. Pri prirodzenom vetraní sa využíva prirodzený ťah vzduchu vznikajúci rozdielom teplôt vonku a vnútri úkrytu.

        Vonkajší vzduch sa privádza komínčekom, ktorého nasávací otvor musí byť 1,5 až 2,0 m nad úrovňou terénu a ktorý vyúsťuje v úkrytoch 0,5 m nad podlahou.

       Znehodnotený – vydýchaný vzduch sa odvádza komínčekom vyústeným 0,2 až 0,25 m pod stropom a vyvedeným čo najvyššie do priestoru mimo úkrytu, najmenej o 1 m vyššie, ako je nasávací otvor prívodného vzduchu.

       Komínčeky – vzduchovody sa zhotovujú v rámci výstavby, a to z plechových, plastových, novodurových a iných rúr, alebo sa vyrobia z dosák. Pri podzemných garážových objektoch vo veľkokapacitných ochranných stavbách je minimálna svetlá výška 2.1 nad 300 ukrývaných osôb 3,3 m, do 300 ukrývaných osôb 2,4 m.

Časové normy na uvedenie ochranných stavieb do stavu technickej pripravenosti od vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo v čase vojny a vojnového stavu 

1.  Odolné úkryty a plynotesné úkryty –  dvojúčelovo nevyužívané do 2 hodín

–   dvojúčelovo využívané do 12 hodín

2 Jednoduché úkryty –   príjem ukrývaných osôb do 12 hodín-  zvýšenie ochranných vlastností do 24 hodín. 

Evakuácia patrí medzi základné druhy kolektívnej ochrany obyvateľstva a vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom území.
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v § 3 ods. 10 uvádza, že evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia. Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie upravuje podrobnosti o plánovaní, riadení a zabezpečovaní evakuácie a o plnení úloh a vykonávaní opatrení spojených s evakuáciou.

Evakuácia sa vykonáva:
a) krátkodobo s možným návratom osôb do 72 hodín,
b) dlhodobo s možným návratom osôb po 72 hodinách.

Evakuácia sa vyhlasuje až po vyhlásení mimoriadnej situácie. Obyvateľstvo sa vyrozumieva o vyhlásení evakuácie prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Každý evakuovaný si môže vziať so sebou iba obmedzené množstvo vecí na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb.

EVAKUAČNÁ BATOŽINA

1. Hmotnosť evakuačnej batožiny nemôže presiahnuť

a) u dospelých osôb – 50 kg na jednu osobu,
b) u detí – 25 kg na jednu osobu.

2. Evakuovaným sa odporúča, aby si po vyhlásení evakuácie vzali so sebou

a) osobné doklady, dôležité dokumenty, cennosti, peniaze,
b) osobné lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby,
c) základné potraviny na dva až tri dni, čaj, vodu,
d) predmety dennej potreby a osobnej hygieny,
e) vreckovú lampu, sviečku, zápalky,
f) prikrývku, spací vak,
g) náhradnú osobnú bielizeň, náhradný odev, obuv, nepremokavý plášť,
h) ďalšie nevyhnutné osobné veci.

EVAKUÁCIA SA PLÁNUJE A ZABEZPEČUJE:

a) v okolí jadrového zariadenia
1. z pásma vymedzeného 5 km vzdialenosťou pre všetko obyvateľstvo v plnom rozsahu,
2. z pásma vymedzeného 10 km vzdialenosťou pre bezprostredne ohrozenú časť obyvateľstva v plnom rozsahu,
3. z pásma vymedzeného 21 km a 11 km vzdialenosťou od zdroja v Jaslovských Bohuniciach a 20 km vzdialenosťou od zdroja v Mochovciach pre ohrozené obyvateľstvo;

b) z územia ohrozeného kontamináciou po havárii alebo pri inej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky;

c) z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy, ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, zvierat na tomto území;

d) z územia ohrozeného haváriou vodných stavieb;

e) po vyhlásení vojnového stavu z ďalšieho územia vyčleneného pre potreby operačnej činnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojnového stavu;“.

„f) po vyhlásení vojny z ďalšieho územia vyčleneného pre potreby operačnej činnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny.“.

RIADENIE A ZABEZPEČOVANIE EVAKUÁCIE

Vykonáva sa na základe vopred spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ústredných orgánov, orgánov miestnej štátnej správy, štátnych orgánov, obvodných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb podieľajúcich sa na evakuácii.

V objekte riadi evakuáciu právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom štábu CO.

V obci riadi a zabezpečuje evakuáciu starosta obce prostredníctvom evakuačnej komisie obce.

V obvode riadi a zabezpečuje evakuáciu prednosta obvodného úradu prostredníctvom evakuačnej komisie obvodu, ak je potrebné vykonať evakuáciu mimo územie obce v územnom obvode.

V územnom obvode kraja riadi a zabezpečuje evakuáciu prednosta obvodného úradu v sídle prostredníctvom evakuačnej komisie kraja, ak je potrebné vykonať evakuáciu mimo územný obvod obvodného úradu.

Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 15. februára 2002 schválený zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.júla 2002.Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc.

Základom infraštruktúry integrovaného záchranného systému sú koordinačné strediská na obvodných úradoch v sídle kraja, ktorých prioritnou úlohou je koordinácia činností účastníkov integrovaného záchranného systému v územnej pôsobnosti obvodného  úradu v sídle kraja a zabezpečenie príjmu tiesňového volania pri ohrození života, zdravia alebo majetku. Na ten účel je od 1. júla 2003 zriadené jednotné európske číslo tiesňového volania “112” tak, ako je to obvyklé v krajinách Európskej únie. Zriadením čísla tiesňového volania 112 sa používanie doteraz platných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neruší.

Voľbou jednotného čísla tiesňového volania 112 sa volajúci dovolá na koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia pre poskytnutie pomoci. Podľa dostupných informácií je v európskych krajinách tiesňové číslo 112 zriadené napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku, SRN, Holandsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Nórsku, Portugalsku, Luxembursku, Rakúsku, Slovinsku, Turecku a Českej republike.

Dňom 1. júla 2003 sa podarilo rozbehnúť činnosť koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na obvodných úradoch v sídle kraja s príjmom tiesňového volania na linke 112. Dňom 1. januára nadobudol účinnosť zákon č. 310/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje pre integrovaný záchranný systém zabezpečiť identifikáciu a lokalizáciu volajúceho na linky tiesňového volania. Tým sa vytvára možnosť pre obvodné úrady v sídle kraja začať s ukladaním pokút, prípadne podávaním trestných oznámení priamo na fyzické osoby, ktoré sa dopúšťajú porušovania zákona tým, že volajú neprávnene tiesňové číslo 112.V integrovanom záchrannom systéme pôsobia :

a) ministerstvo,
b) ministerstvo zdravotníctva,
c) obvodné úrady v sídle kraja,
d) záchranné zložky.“.Záchranné zložky integrovaného záchranného systému:
a) základné záchranné zložky,
b) ostatné záchranné zložky,
c) útvary Policajného zboru. 

Základné záchranné zložky sú:
a) Hasičský a záchranný zbor,
b) poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
c) kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany,
d) Horská záchranná služba,
e) Banská záchranná služba..

Ostatné záchranné zložky sú:
a) Ozbrojené sily  Slovenskej republiky,

b) obecné (mestské) hasičské zbory,
c) závodné hasičské útvary,
d) závodné hasičské zbory,
e) pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov,
f) jednotky civilnej ochrany,
g) obecná polícia,
h) útvary Železničnej polície,
i) Slovenský Červený kríž,
j) iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

Linka 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania

Linka 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania slúži na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade, keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Volať na číslo 112 možno bezplatne a nepretržite, 24 hodín denne z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónnej búdky.

Jednotné európske číslo tiesňového volania 112 má oproti starším číslam 150, 155 a 158 viacero výhod. Zjednocuje všetky zložky integrovaného záchranného systému:

Umožňuje tak rýchle vyhodnotenie situácie a okamžitú reakciu záchranných zložiek, čo v praxi znamená jednoduchšiu, rýchlejšiu a pružnejšiu pomoc najmä v situáciách, keď je potrebná spolupráca viacerých zložiek integrovaného záchranného systému alebo keď sivolajúci nie je istý, ktorú zložku treba kontaktovať.

Voľba čísel 1-1-2 je jednoduchšia v obtiažnych situáciách, napríklad v tme alebo v miestnosti plnej dymu. Ďalšou výhodou je, že číslo 112 je číslom tiesňového volania takmer v celej Európe, čím sa nielen približujeme vyspelým krajinám Európy, ale zároveň vychádzame v ústrety cudzincom na Slovensku, ktorí si už nemusia v núdzi zisťovať staršie čísla tiesňového volania.

Súčasné národné čísla tiesňového volania 150, 155 a 158 zostávajú naďalej v platnosti.Kedy volať 112?

Na všetky čísla tiesňového volania treba volať len v prípadoch keď je ohrozený ľudský

život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a kedy je nutný okamžitý zásah zložiekintegrovaného záchranného systému.

Na linku 112 volajte v prípade:

• požiaru budov, automobilových vozidiel, lesa alebo iných objektov; ak vidíte plamene alebo dym z okien budov, lesov, atď.
• prírodnej katastrofy – povodní, veternej smršti, snehových kalamít, kedy došlo k ohrozeniu ľudského života, zdravia alebo majetku,
• závažných dopravných nehôd, pri ktorých sú zranené alebo usmrtené osoby ,
• lúpežného prepadnutia či krádeže (napr. automobilového vozidla, peňaženky, batožiny, a podobne),
• lúpežného vlámania do budov alebo automobilových vozidiel,
• ak je potrebné vyslobodiť osoby uväznené v havarovanom vozidle alebo pod troskami budov alebo popadaných stromov,
• ak nájdete podozrivú batožinu, v ktorej by mohla byť umiestnená výbušnina,
• ak nájdete osobu ležiacu na zemi v bezvedomí,
• ak ste svedkom násilia, bitky alebo výtržností,
• ak ste svedkom pokusu o samovraždu,
• závažných poranení – keď nemôžete zastaviť krvácanie, keď sa niekto dusí alebo nemôže dýchať, ak niekto utrpel poranenie elektrickým prúdom,
• ak chcete polícii oznámiť skutočnosti k trestnej činnosti alebo informácie k hľadaným alebo prenasledovaným osobám.

Na linku 112 nevolajte:

• ak chcete len zistiť, či tiesňové volanie funguje,
• ak chcete ohlásiť vymyslenú udalosť,
• ak sa chcete len pobaviť,
• ak sa chcete len o niečom informovať (napr. o telefónnych číslach, cestovnom poriadku, a podobne.

Tiesňové telefónne číslo 112 nikdy nezneužívajte, aby ste neodopreli pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú
Ako volať 112?

Na linku 112 môžete volať z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónneho automatu. Vytočte čísla 1-1-2 bez predvoľby a počkajte, kým sa na druhej strane linky ozve operátor.

Na linku 112 môžete zavolať kedykoľvek v prípade potreby, 24 hodín denne. Volanie je vždy zadarmo, čo znamená že pri telefonovaní z verejného telefónneho automatu nepotrebujete mince ani kartu.

Volaním na číslo tiesňového volania 112 sa dovoláte na najbližšie koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému.
Čo povedať operátorovi?

Pri volaní na číslo tiesňového volania 112 treba dodržať správny postup, aby Vám operátor vedel čo najrýchlejšie zabezpečiť poskytnutie pomoci vyslaním záchranných zložiek.

Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky:

• Čo sa stalo? Táto informácia je potrebná na posúdenie, akú pomoc treba vyslať. Ide o požiar, dopravnú nehodu, povodeň, trestný čin? Aký je rozsah udalosti? Ide o požiar domu, bytu, lesa, ohrozenie života viacerých osôb, zaplavenie cesty, poľa, obce a podobne.
• Kde sa to stalo? Táto informácia je nutná k ľahkému a rýchlemu nájdeniu miesta hlásenej udalosti. Ak sa udalosť stala v byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore, treba operátorovi povedať adresu a číslo domu, poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu, príp. ako nájsť dom (hlavne na sídliskách). Ak sa udalosť stala na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách, je potrebný stručný a výstižný popis miesta udalosti, napr. spomenúť typickú budovu nablízku, alebo križovatku, poslednú obec, odbočku, kilometrovník na diaľnici, číslo diaľnice a pod.
• Komu sa to stalo? Spomeňte čo najviac informácií o postihnutom: pohlavie, približný vek, počet postihnutých. Tieto informácie sú dôležité pre zabezpečenie adekvátnej pomoci.
• Informácie o Vás. Na záver je vhodné operátorovi povedať číslo telefónu, z ktorého voláte, keby Vám operátor potreboval zavolať späť, napr. pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, ako aj Vaše meno a priezvisko.
• Ak je na miesto udalosti sťažený prístup (napr. neprejazdná cesta) alebo riziko ďalšieho nebezpečenstva (napr. výbuchu, nebezpečné látky, a pod.), nezabudnite na to upozorniť operátora.

Pri volaní na linku 112 sa zároveň držte týchto dobrých zásad:

• Zachovajte pokoj. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a nahlas.
• Hovor uskutočnite z bezpečného a pokiaľ možno aj čo najtichšieho miesta.
• Buďte trpezlivý – počkajte, kým operátor zodvihne telefón. Nezavesujte telefón!
• Operátor koordinačného strediska potrebuje tieto informácie aby sa vedel rozhodnúť, ktorá záchranná zložka môže poskytnúť najlepšiu a najrýchlejšiu pomoc. Môže sa stať, že operátor bude potrebovať ďalšie informácie i keď pomoc je už na ceste. Nepokladajte telefón dovtedy, kým operátor nezistí všetky informácie, ktoré potrebuje. Ak môžete zostaňte krátky čas na mieste odkiaľ ste volali.

Centrá linky 112

Centrá linky 112  s oficiálnym názvom koordinačné strediská integrovaného záchranného systému, sa nachádzajú v každom krajskom meste, čo znamená že ich máme na Slovensku osem: v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Nitre, Prešove, Žiline a v Košiciach. Koordinačné strediská sú v rámci celej republiky navzájom hlasovo i dátovo prepojené.

Pri príjme volania na číslo tiesňového volania 112 sa automaticky identifikuje číslo volajúceho a lokalizuje inštalačná adresa pevnej telefónnej stanice alebo poloha mobilného telefónu. Inak povedané: koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému dokáže pomocou lokalizačného systému určiť na mape polohu volajúceho. Ak však viete, kde sa nachádzate, je pre rýchlejší zásah lepšie svoju polohu operátorovi okamžite oznámiť.

Po voľbe čísla 112 sa volajúci dovolá na najbližšie koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, kde ho operátor po opise udalosti prepojí na jednu, príp. viacero zložiek integrovaného záchranného systému. Moderný komunikačný systém umožní okamžitú reakciu záchranných zložiek, ktoré vyštartujú do 1 minúty od ohlásenia udalosti.

V každom koordinačnom stredisku pôsobí minimálne jeden operátor, ktorý je schopný vybaviť hovor na linku 112 v angličtine. Koordinačné strediská sú vybavené aj operátormi so znalosťou jazykov národnostných menšín.

Priemerný počet volaní na linku 112 sa pohybuje v závislosti od kraja od 800 až po 1600 telefonátov denne, z toho žiaľ len 8-10% je oprávnených.Neoprávnené volania na linku 112

Až 90 percent hovorov na linku 112 je neoprávnených. Tento fakt predstavuje veľký problém, pretože práve kvôli falošnému volaniu sa môže stať, že človek, ktorý je skutočne v núdzi, sa nedovolá potrebnej pomoci včas. Preto tiesňové číslo 112 nikdy nezneužívajte, aby ste neodopreli pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú!

Tomu, kto zneužije linku tiesňového volania 112 môže byť uložená pokuta až do výšky   1659 Eur. Za zneužitie linky 112 sa považuje úmyselné vyžiadanie poskytnutia pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo úmyselné blokovanie linky tiesňového volania.

Ak niekto na linku 112 oznámi poplašnú správu, ktorá nie je pravdivá a spôsobí tak nebezpečenstvo vážneho znepokojenia, dopúšťa sa trestného činu šírenia poplašnej správy a hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Linka 112 a Európska únia

Vytočením čísla 112 sa kdekoľvek v Európe spojíte s operátorom, ktorý bude riešiť váš problém priamo alebo vás prepojí na príslušnú službu rýchlej pomoci.

Nemenej dôležité však je, aby ľudia číslo 112 poznali a správne ho používali. Až 60% zo všetkých telefonátov totiž predstavujú falošné poplachy.

Novinkou v EÚ je automatická technológia volania pomoci eCall, zabudovaná do automobilových vozidiel, ktorá v prípade dopravnej nehody automaticky kontaktuje linku 112. EÚ má záujem, aby boli od roku 2009 touto technológiou vybavené všetky nové automobily. Avšak na to, aby tento systém fungoval, by mali záchranné služby dostať a spracovať správu o mieste, na ktorom sa automobil nachádza. 
Lokalizácia

Lokalizácia znamená, že pri každom hovore na linku 112 sa dá zistiť miesto, odkiaľ je hovor uskutočnený. Toto je dôležité preto, že častokrát človek v núdzi nevie popísať kde presne sa nachádza, alebo môže mať ťažkosti zrozumiteľne rozprávať. Lokalizácia však pomáha aj pri zisťovaní osôb, ktoré uskutočnili neoprávnené hovory na linku 112.

Vybrané základné pojmy z oblasti civilnej ochrany

Varovné signály

Čo urobiť keď zaznie siréna – (mimo doby pravidelného preskúšania)

Zásady prvej pomoci

Zaobstaranie vlastných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest

Pri živelných pohromách, katastrofách a haváriách si ľudia spravidla uvedomujú riziká, ktoré ohrozujú existenciu alebo bránia realizácii ich potrieb, cieľov a plánov. Dôsledky veľkých havárií potvrdzujú draho získané skúsenosti. Panika spôsobuje často viac strát na ľudských životoch a škôd na majetku, ako samotná havária. Najdôležitejší a rozhodujúci je problém informácií, ich rýchle vyhodnotenie a zabezpečenie prenosu informácií.

Cieľom tejto pomôcky je poskytnúť čo najviac informácií o tom, ako postupovať a ako sa správať pri živelných pohromách, haváriách alebo katastrofách. 

Vybrané základné pojmy z oblasti civilnej ochrany 

Mimoriadna situácia – na účely zákona NR SR č. 42/94 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:

a) záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená   

    mimoriadna situácia,b) evakuácia,c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebod) použitie základných zložiek integrovaného záchranného

    systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému.

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok, pričom 

a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 

b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 

c) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

d) Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa           § 6 až 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov pri1. radiačnej nehode alebo radiačnej havárii,

2. výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie

    na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň,

3. uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo

4. úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.

Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia sa vyhotovuje vo forme súboru dokumentov.

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. 

Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

Núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti. 
Varovné  signály Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi : 

VŠEOBECNÉ OHROZENIE – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Ohrozenie vodou – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

Koniec ohrozenia – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania

Varovné signály a signál KONIEC OHROZENIA sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Kolísavým tónom poplachových sirén v trvaní 2 minút sa počas vojny a vojnového stavu vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného vzdušného napadnutia územia republiky. Slovná informácia pri takomto ohrození obsahuje vymedzenie územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené a výraz „Vzdušný poplach“.

Ak zaznie signál – nastáva núdzová situácia.

Počúvajte signál a zistite pred čím Vás varuje. Počúvajte tiež hlásenie obecného rozhlasu, rádia, TV alebo rozhlasových vozov.

!POZOR!
1x mesačne druhý piatok v mesiaci sa uskutočňuje o 12.00 hod. previerka funkčnosti sirén, o ďalších skúškach mimo tento termín informuje rádio a tlač!

Čo urobiť keď zaznie siréna – (mimo doby pravidelného preskúšania) A) Pri pobyte v budove

– Zostať vo vnútri, prípadne sa ukryť v úkryte (ak je dostupný), 
– uzavrieť a utesniť okná, dvere, vetráky, odstaviť klimatizáciu, vytvoriť izolovaný uzavretý priestor, 
– zapnúť rozhlas, televíziu a sledovať vysielanie,
– očakávajte informácie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov, nepodceňujte riziko,
– telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky,
– poskytnite pomoc nemocným, postihnutým osobám, osobám neschopným pohybu, starým osobám, 
– postarajte sa o deti bez dozoru,
– zachovávajte rozvahu a pokoj.

B) Pri pobyte mimo budovu

Čo urobiť keď dôjde k úniku nebezpečných chemických látok

Únik nebezpečných chemických látok môže byť spôsobený deštrukciou stacionárneho zdroja nebezpečnej látky (výrobné zariadenie, sklad, zariadenie využívajúce nebezpečnú látku ako médium napr. chladiarenské zariadenie) alebo z mobilného zdroja pri preprave nebezpečnej látky (autá alebo železničné vagóny určené na prepravu nebezpečných látok).

Ohrozenie nebezpečnými chemickými látkami môže byť spôsobené aj teroristickým útokom s použitím bojových toxických chemických látok.

1. Únik nebezpečnej látky zo stacionárneho zdroja
– ak zaznie varovný signál sirény zachovajte rozvahu, zorientujte sa podľa situácie a rozhodnite sa pre opustenie predpokladaného priestoru,
– vaše rozhodnutie je závislé od smeru vetra šíriaceho nebezpečnú látku zo zdroja úniku a vašej polohy; ak sa nachádzate v smere vetra a ste v časovej tiesni okamžite vyhľadajte ukrytie v budovách,
– pripravte si improvizovanú ochranu dýchacích ciest, očí a odkrytých častí tela,
– na ochranu tváre, dýchacích ciest a očí použite vo vode namočenú nasiakavú tkaninu a priložte si tkaninu k ústam, nosu, zakryte si oči a dýchajte cez ňu,
– na nezakryté časti tela použite odev,
– informujte o nebezpečenstve tých občanov, ktorí nemuseli počuť varovný signál,
– poskytnite pomoc deťom, starším a bezvládnym osobám,
– uzavrite a utesnite okná, dvere, vetráky, odstavte klimatizáciu, vytvorte izolovaný uzavretý priestor, 
– izolovaný uzavretý priestor vytvorte prelepením netesností páskou, väčšie netesnosti utesnite tkaninami namočenými vo vode s rozpustenými saponátmi, 
– zapnite rozhlas, televíziu a sledujte vysielanie,
– očakávajte informácie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov, nepodceňujte riziko.

2. Únik nebezpečnej látky z mobilného zdroja
– okamžite opustite najkratšou cestou predpokladaný priestor možného zamorenia,
– podriaďte sa pokynom vydávaných záchrannou službou alebo políciou,
– ak nemôžete opustiť priestor zamorenia vyhľadajte ukrytie v budovách a postupujte podľahoreuvedených pokynov.  

3. Použitie bojových toxických chemických látok teroristickým útokom
– okamžite opustite najkratšou cestou predpokladaný priestor možného zamorenia,
– okamžite chráňte si dýchacie orgány improvizovanými prostriedkami individuálnej ochrany (mokrou vreckovkou alebo inou tkaninou)
– podriaďte sa pokynom vydávaných záchrannou službou alebo políciou,
– ak nemôžete opustiť priestor zamorenia vyhľadajte ukrytie v budovách,
– pri zasiahnutí kvapalnou bojovou toxickou chemickou látkou použite všetky dostupné prostriedky pre jej odstránenie vodou pripadne dôkladným umytím mydlom v čo najkratšom čase,
– zasiahnutý odev bojovou toxickou chemickou látkou odložte čo najskôr,
– po opustení priestoru zasiahnutia vykonajte dôkladnú hygienickú očistu,
– zamorený odev uložte do polyetylénových vriec a naložte s ním podľa pokynov záchrannej služby,
– aj v prípade ak nepociťujete žiadne zdravotné problémy vyhľadajte lekára.  C) Pri nutnosti urýchleného opustenia ohrozeného priestoru

V prípade, že chcete rýchlo opustiť priestor ohrozenia alebo sa nachádzate v zatvorených priestoroch vykonajte nasledovné opatrenia:

1. Uzatvorte prívod plynu, vody a elektriny.
2. Pripravte si a vezmite so sebou najnutnejšie veci (doklady, cenné veci – malých rozmerov, lieky a pod.).
3. Uzamknite byt.
4. Skontrolujte či Vaši susedia vedia o vzniknutej situácii.
5. V prípade, že vo Vašom okolí sa nachádzajú deti bez dozoru, starí alebo nevládni ľudia – pomôžte im.
6. Počúvajte miestny rozhlas, pokyny orgánov vykonávajúcich evakuáciu alebo autorádio, kde sa dozviete ďalšie potrebné informácie.
7. Priestor opúšťajte vždy kolmo na smer vetra.
8. Ak odchádzate k príbuzným alebo známym, nezabudnite po príchode nahlásiť svoj pobyt na príslušných úradoch (dôležité pre zistenie počtu zasiahnutých, nezvestných atď.)
9. Vždy zachovávajte rozvahu !VŽDY PLATÍ !!!

– ŽE OCHRANNÁ MASKA A AKÁKOĽVEK NÁHRADA, SLÚŽI IBA K ÚNIKU Z 

 OHROZENÉHO PRIESTORU
– ŽE NEBEZPEČNÁ LÁTKA SA PRI ÚNIKU ŠÍRI V SMERE VETRA
– ÚNIK Z OHROZENÉHO PRIESTORU VOĽTE KOLMO NA SMER VETRA
– ŽE SMER VETRA ZISTÍTE NAPRÍKLAD ZDVIHNUTÍM NAVLHČENÉHO PRSTA   NAD HLAVU 
Zásady prvej pomoci 

PRVÁ POMOC – je súbor jednoduchých opatrení, ktoré môžu byť použité v každom čase, na každom mieste a ktoré môžu:

– zachrániť život
– zabrániť zhoršeniu zdravotného stavu
– urýchliť zotavenie

Ako postupovať?

– bez ohrozenia vlastného života zistiť čo sa stalo
– odstrániť nebezpečenstvo a len ak to nie je možné, postihnutého z nebezpečného miesta premiestniť
– ako prvého vždy ošetriť najviac postihnutého
– zabezpečiť privolanie sanitky, lekára alebo dopravu zraneného do zdravotníckeho zariadenia

Ako poskytnúť prvú pomoc?

– zastaviť život ohrozujúce krvácanie
– bezvedomie – zaistiť voľnosť dýchacích ciest
– zástava dýchania – vykonať umelé dýchanie-
– zástava srdca –vykonať nepriamu masáž srdca
– zabezpečiť vykonanie protišokových opatrení

P a m ä t a j !

– nepotrebuješ osobitné vybavenie – improvizuj
– nepreceňuj svoje sily, neohroz sám seba
– nehýb s postihnutým viac, než je nutné

Zaobstaranie vlastných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest

Zoznam miest, na ktorých je možné zakúpiť prostriedky na ochranu dýchacích ciest:

Priemyselná 10, 921 01 Piešťany, tel. 033/7 62 32 06,
M. Kavca 3, 010 04 Žilina, tel. 041/7 00 28 62
Hlavná 133, 981 11 Hnúšťa, tel. 047/5 42 21 04
Brusno 198, 972 32 Chrenovec, tel. 046/5 47 12 10 
Vajnorská 142, Bratislava
Hraničná 22, Bratislava
Moyzesova 2, 902 01 Pezinok